Koučovanie detských zručností

27.10.2017

Nedávno som sa opäť posunula na svojej ceste kouča. Často sa vo svojej praxi venujem dospelým, ktorí si nie sú vedomí svojich kvalít, zručností a dokonca mnohokrát nevedia ani čo by chceli robiť či mať.

Niet sa čomu čudovať. Škola, rodina a okolie nás málokedy podporovali v rozvoji našich schopností a dokonca okolo nás stavali mantinely brániace kráčať za svojimi snami. Namiesto toho boli na mantineloch ,,vycapené" nové, mätúce a niekedy naozaj nezvládnuteľné inštruktáže k životu...

Ak sme teda neuspeli v jednej oblasti, boli sme klasifikovaní ako neschopní všetkého. Podporu teda hľadáme často až teraz.

Už chápeme, že existuje cesta alebo smer, ktorou sa dá kráčať a na ktorej môžeme byť úspešní a šťastní.Túto cestu spolu objavujeme na individuálnych stretnutiach, ale aj v pracovných tímoch a skupinách. Každý je výnimočný a každý NIEČO dokáže.

Takúto podporu by som bola určite ocenila v období môjho detstva a dospievania. Toto však zmeniť nemôžem. Môžem ale podporiť a pomôcť svojim deťom a tiež deťom, ktoré budú moju pomoc potrebovať.

Do cesty mi prišlo školenie s názvom "KIDS SKILLS Coaching", v preklade "Koučovanie DETSKÝCH ZRUČNOSTÍ", ktorého autorom je fínsky Dr. Ben Furman.

Myslím si, že našim deťom by sme mali dať šancu a pomoc vo vybudovaní ich sebavedomia, sebadôvery a schopnosti hľadať vlastnú cestu a uplatnenie.

KIDS SKILLS, čiže technika koučovania detí pozostáva z jednoduchej mapy 15tich krokov s obrázkami a otázkami, ktorou spolu putujeme k úspešnému zvládnutiu jednotlivých zručností a tým prispievame k rozvoju osobnosti dieťaťa, ktoré sa učí čeliť výzvam, zvláda sa postaviť príležitostiam a začína si uvedomovať svoje úspechy a nakoniec aj vlastnú hodnotu.

Pre zrozumiteľnosť uvediem príklad:

Moja dcéra má problém si robiť úlohy. Teda nie samotná činnosť je problémom, ale odhodlať sa k nej u nás znamenalo krik, namáhavé pretláčanie sa kto z koho, plač, boj a stratu času, ktorý sa dal využiť omnoho efektívnejšie.

Keby som bola poznala techniku koučovania detí skôr, vyzeralo by to u nás celkom ináč - verte mi.

Keď som prišla zo seminára, hneď som si to chcela vyskúšať. Pri rozhovore, kde sme najskôr spoločne zadefinovali, že sa chce naučiť robiť si domáce úlohy sama, som sa opýtala: ,, Miška, čo by si mohla získať tým, že si úlohy urobíš na čas, bez reptania, plaču a cirkusov?" Tým som sme našli jej motivátora.

Bola som prekvapená, ale zamyslela sa nad tým a po chvíli odpovedala :

,, Noooo..mohla by som skôr pozerať rozprávku v televízii, nehnevala by som ťa a mali by sme pekný večer."

Usmiala som sa, lebo som pochopila, že takéto ,,rokovanie" o výhodách a možnostiach vyplývajúcich z disciplíny v našej domácnosti má veľký ZMYSEL.

Miška sa v momente začala zaujímať o ďalšie obrázky na našej novej mape.

,, Čo je tá torta?" - zasvietili jej oči a mne tiež, pretože prišiel rad na nastolenie motivácie, ktorá nás povedie k cieľu a nie jednému!

,,To je značka pre oslavu, ktorá Ťa čaká ak nejaký čas budeš schopná novo- naučenú zručnosť sama zvládať. Je to odmena vo forme zážitku za to, že si sa nie len niečo naučila, ale to aj využívaš..."

Odvtedy takto mapu zapájame do rôznych oblastí Miškinej bývalej kamošky NEPOSLUŠNOSTI J

Ona je nadšená, lebo je úspešná, ja som nadšená, že si každý deň nový postoj osvojuje.

Toto je moja prvá pozitívna skúsenosť a môže sa podobať na tú Vašu. Ak budete potrebovať pomôcť, rada Vám aj Vašim deťom ukážem mapu a podporím Vás aby ste spolu vykročili - cestu si zvolíte sami!

S láskou

Janette Horstmann